Už samotný vstup do tábora so známym nápisom „Arbeit macht frei“, čiže niečo v zmysle „práca oslobodzuje“, dával najavo kam vstupujeme. Pôvodné ostatné drôty, ako aj strážne veže, či rôzne nápisy na tabuľkách typu HALT! teda STOJ! dodávali tomuto miestu zimomriavu atmosféru. V areáli ste mohli vidieť rôznych turistov z rôznych končín sveta. Dominovali však návštevníci z Izraela, ktorí v mnohých prípadoch mali so sebou aj vlajky štátu Izrael. Pri prehliadke sme videli všetky tie miesta, ktoré sú dodnes synonymom krutosti. Či už to bol múr smrti, ku ktorému sa väzni postavili a boli nemilosrdne odstrelení, alebo rôzne cely a miestnosti v podzemí... Najbrutálnejšia bola tá z rozmermi 90 x 90 cm, kde celú noc museli stáť (!) štyria väzni a prívod vzduchu bol len cez úzku trubku. Ja som mal mráz na chrbte keď som to videl ako turista, neviem si predstaviť, ako to muselo vyzerať v skutočnosti. Zdrvujúce boli aj rozprávania sprievodkyne o rôznych lekárskych pokusoch na väzňoch a hlavne deťoch. Nasledovali miestnosti naplnené topánkami, okuliarmi, batožinami, hrncami, hygienickými vecami... Na kufroch boli skutočné mená...Mená naozajstných ľudí...Až vtedy si začnete uvedomovať, že toto všetko nie je len kulisa, ale tu naozaj zomierali celé rodiny. Potom nasledovala „prehliadka“ jedinej zachovanej plynovej komory...(Pohľad zvonka)  Ešte dnes páchne takým zvláštnym pachom... Miestnosť o veľkosti menšej telocvične, kde esesáci nahnali 200 ľudí a povedali im, že sa idú sprchovať. Ešte aj v momente keď im zo stropu začali padať nejaké plechovice neverili tomu, že zomrú. Keď sa im však začali rozleptávať pľúca a videli umierať svojich spolupútnikov, vedeli, že ich život skončí práve tu... Logistická schopnosť nemeckého SS  bola natoľko morbídna, že mŕtve telá odťahovali väzni, ktorých to isté čakalo o pár dní.... Hneď vedľa plynovej komory bola spaľovňa...Asi najhorší úsek celého tábora...Za normálnych okolností by vo vás tie pece nič nevzbudzovali... Vyzerali ako pece v pekárni, či u starej matere... S tým rozdielom, že tu babička nepiekla chlieb, ale nacisti spopolňovali väzňov... Áno väzňov...Tak ich nazývali...Čo urobili? To je vlastne jedno...Stačí aby boli židia, cigáni, homosexuáli, delikventi, alebo vojnový zajatci... Áno Nemci pálili aj vojnových zajatcov (viac menej len Sovietov) hoci to samozrejme bolo v absolútnom rozpore zo Ženevskou konvenciou... Preto mali nemeckí vojaci na východnom fronte panický strach zo Sovietskej odplaty... Prehliadka končila v tábore Auschwitz II. ktorý je asi 2 km od toho prvého.  Ten je známy aj z filmových spracovaní... Je tam tá známa veža, popod ktorú prichádza vlak a na „stanici“ väzňov triedili nemeckí „lekári“...Prst hore – ideš pracovať koľko vydržíš...Prst dole – do plynovej komory ideš hneď... Celková rozloha tábora bola ohurujúca, bol obrovský...Po plynových komorách zostali len múry, tie totiž utekajúci esesáci stihli zbúrať... Spoločné „WC“ kde bolo v miestnosti naraz cca 300 väzňov, ale miesto bolo len pre 150...Slabší museli potrebu vykonať aj mimo...A mali na to len 2 minúty... To bol záver našej prehliadky... Po zhliadnutí tohto miesta všetky ostatne problémy prestali byť problémami... Celá nacistická organizácia v tábore bola naozaj dokonolá... Len keď si človek uvedomí, že to čo v tom tábore organizovali, bola smrť tisícov ľudí... Potom sa vám v hlave množia otázky...Ako mohli takéto činnosti vykonávať tí nemeckí bachari? Ako mohol vedúci tábora Hess bývať aj manželkou a deťmi hneď vedľa múrov tábora...cca 30 metrov od plynovej komory? Odporúčam tento výlet všetkým tým chalanom v bomberách.